Najvyšší kontrolný úrad SR detailne odhaľuje chyby a príčiny tejto (podľa nás) veľkej tragédie pre krajinu, vidiek a našich ľudí. Teda aj pre naše Tatry.
Ak sledujete MAS Pro Tatry od začiatku činnosti, alebo ste nás spoznali hoci i trocha neskôr, je pravdepodobné, že ste si všimli isté opakujúce sa témy, ktoré preberáme na pracovných stretnutiach a neskôr sa objavia aj na našich sociálnych sieťach a webe. Áno, ide o tie známe problémy ako …
Na platbu čakali mesiace
Bol to napríklad starosta Gerlachova, jednej z našich členských obcí, ktorý sa stále pýtal, kedy mu riadiaci orgán preplatí eurodotácie z úspešne realizovaného projektu stavby nového chodníka z jadra obce k futbalovému ihrisku. Na platbu, v eurofondovej hantírke refundáciu, čakal viac ako dva roky.
Niekto by možno povedal: No dobre, je tu komplikácia, to ale budeme o nej neustále hovoriť a sťažovať sa? Starosta Ján Hroboň ale argumentoval faktami. Pre obec s 850-imi obyvateľmi je chýbajúcich 25-tisíc eur veľká položka. Ak ich obecná kasa na projekt de facto požičala, čakanie na preplatenie má dôsledky na každodenný život obyvateľov.
Podobné oneskorenie zažila obec Mlynica pri projekte nového Domu nádeje na cintoríne.
Administratívna náročnosť
Problémov, o ktorých sme debatovali a snažili sa apelovať na ich odstránenie bolo viac, nešlo len o meškajúce refundácie. Veľká administratívna náročnosť v procese podávania žiadostí o dotácie mnohých podnikateľov a obce spomaľovala, v horšom prípade aj odradila.
Legendárnou sa v tomto zmysle stala podmienka v jednej výzve, týkajúcej sa cestovného ruchu. Od žiadateľa o dotáciu požadovala zapísať si do obchodného registra predmet podnikania v turizme, súvisiaci s danou výzvou až po podaní žiadosti o dotáciu!
Predstavte si, že dlhé roky prevádzkujete penzión, vďaka projektu si chcete zvýšiť konkurencieschopnosť tým, že si ho rozšírite o wellness, alebo kongresovú miestnosť. Teda dlhé roky poskytujete turistické služby a niekto vás žiada, aby ste ich nemali zapísané ako živnosť.
Mnohí žiadatelia tak boli nútení zakladať si nové eseročky, či živnosti. Teda míňať ďalší čas a financie. To len na ilustráciu, o čom tu hovoríme. Áno, aj táto chyba sa nakoniec odstránila, nikdy sa chybám nedá úplne predísť. Ak však budete čítať ďalej, príbeh slovenských MAS nie je o občasných zakopnutiach, ale skôr o veľkom systémovom probléme.
Studené sprchy z NKÚ
Keď teraz profesionáli z NKÚ zverejnili a komunikovali výsledky veľkého auditu, ako Slovenská republika manažuje cez MAS paneurópsku schému LEADER v programovacom období 2014-2020*, zaujímali nás výsledky. NKÚ ako inštitúcia požíva v odbornej a širšej verejnosti relatívne veľkú dôveru.
- predĺžená do 2022 *Poznámka na okraj na dokreslenie situácie: Programovacie obdobie 2014-2020 pre MAS v programe PRV SR stále prebieha a nové obdobie 2021 až 2027 v rámci MAS ešte nezačalo, hoci sme už v roku 2025! MAS-ky v susedných krajinách už pritom naplno realizujú a používajú peniaze z nového obdobia 2021-27.
Kontrolóri z NKÚ sa pokúšali zistiť, kde je pri slovenských MAS pes zakopaný. Po zverejnení výsledkov hĺbkového auditu na stôl položili aj návody, ako problémy odstrániť. Hoci sme mnohé tušili a sami zažívali, niektoré údaje a fakty z výsledkov kontroly môžu až vyrážať dych.
Hrozivé číslo 11%
Začnime údajom, ktorý v nás pri jeho počutí vyvoláva pocity smútku z nevyužitej príležitosti. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy hovorí, že Slovensku sa v programovacom období 2014-2020 z približne 105 miliónov eur, určených pre výzvy Miestnych akčných skupín v programe PRV podarilo využiť len 11 až 12% z tejto sumy.
83 miliónov, ktoré na vidiek nedorazili
Teda, 88% z tohto 105-miliónového európskeho balíka nebolo použité v našich obciach a mestách na opravu a stavbu ciest, domov športovísk, … a tak ďalej. Metaforicky povedané, pôjdu späť do Bruselu. Alebo sa vláde možno znova podarí presvedčiť Brusel, že ich môže použiť na energopomoc, teda dotovanie cien elektriky pre domácnosti. „Toto je z hľadiska rozvoja krajiny to najmenej hospodárne a efektívne možné použitie európskych dotácií,“ hovorí Andrassy.
Estónci čerpajú na 99%
Toto zistenie o nevyčerpaní 88% stomiliónového balíka bolí ešte viac, keď si spomenieme na našich partnerov a priateľov „maskárov“ v zahraničí. Pripomíname, že MAS pôsobia v každej krajine EÚ.
Pamätáte si na náš článok „Estónske MAS vedia vyčerpať na projekty 99,1 % z rozpočtu!“? Už len jeho názov vyvolal skoro virálne šírenie medzi kolegami „maskármi“. Keď nás potom o rok neskôr navštívili pracovníci estónskej miestnej akčnej skupiny LEADER MTÜ Arenduskoda so sídlom v mestečku Tapa a osobne rozprávali ďalšie detaily svojej práce, postupov a výsledkov, otázky, prečo to u nás nejde, sa nám začali vynárať ešte s väčšou intenzitou.
V Česku tiež rádovo lepšie
Zo statusov na našom Facebooku a webu viete, že intenzívne komunikujeme aj s českými MAS. Keď nám hovoria, že od podania žiadosti daný projekt realizujú, rozumej dokončia, postavia, dajú do užívania, od 3-och do 6-ich mesiacov, ticho a v dobrom im závidíme. A znova sa pýtame, prečo u nás realizácia trvá násobky ich časov? Podľa predsedu NKÚ Andrassyho v priemere 5 až 7 rokov.
NKÚ: Zlyhal štát, nie MAS
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy hovorí jednoznačne, že zlyhal štát. Vďaka nemu sa mnohé projekty nových ciest, športovísk, verejných priestorov, dopravnej infraštruktúry a technológií nezrealizovali. Nedá sa povedať, že ani u jednej masky nenájdeme čo i len najmenšie pochybenie, ale ak: „MAS držíte 5 rokov v nepohode tak, že nemôžu v termíne rozbehnúť výzvy, vy (zdržaniami napríklad pri kontrole) zapríčiníte, že vysúťažené ceny už nie sú reálne. Ak vy spôsobíte niekoľkoročné oneskorenia, nemôžete z toho vyvodiť, že problémy spôsobili MAS,“ hovorí Andrassy. Podľa neho, ak by zo strany štátu všetko fungovalo dobre, vtedy by bolo možné skúmať mieru pochybení na strane MAS.
„Vyľudňovanie vidieka nám nevadí?“
Predseda Andrassy stav v riadení programov MAS považuje za paradoxný ešte kvôli jednej veci. Účelom programu LEADER je podpora vidieka tak, aby ľudia z neho neutekali do Bratislavy a krajských miest. „Veď my ale práve tomuto problému na Slovensku čelíme. A my nevyužijeme jednu z možností, ako podporiť vidiek a tento trend brzdiť.“ Pripomína základnú výhodu LEADER-u a jeho princíp: „Ľudia v Lučenci, Sobranciach, v Trnave lepšie vedia čo ich región potrebuje, ako úradníci v hlavnom meste.“
Príležitosť 205 miliónov eur
LEADER sa na Slovensku cez MAS v spomínanom programovacom období 2014-2020 realizoval cez dva programy IROP a PRV, pričom cez IROP Európa slovenským maskám ponúkala okolo 100 miliónov eur, PRV najskôr 77 miliónov, po navýšení 105 miliónov. Spolu za sedem rokov mali teda mať slovenské regióny možnosť investovať do rozvojových projektov zlepšenia života komunít 205 miliónov eur. Pripomíname, že v PRV Slovensko vyčerpalo 12% ponúknutých peňazí.
IROP nevyčerpal viac ako polovicu
Žiaľ ani IROP nekonal dramaticky lepšie. K 31. decembru 2014 totiž z EÚ pre slovenské MAS získal zdroje v hodnote 100 miliónov eur. Táto suma sa v priebehu rokov 2017 – 2023 ale postupne znižovala na 55,1 miliónov eur. Na realizáciu projektov v našich obciach sa tak nakoniec dostalo 44,1% percent z pôvodnej sumy, ktorú Slovensku poslala Európa. K estónskym 99% vyčerpania poskytnutého stále ďaleko.
Ľahostajnosť, bez manažérskej kontroly
Aké príčiny tohto všetkého odhalil NKÚ? Prvá: úradníci ministerstva MIRRI napríklad posudzovali žiadosti o dotácie z výziev MAS od 300 do 475 pracovných dní, opakujeme pracovných!
Pamätáme si to, koľko času zobralo aj našim žiadateľom telefonovať, alebo kontaktovať ministerstvo, aby zistili, v akom stave je ich projekt. Museli čakať a zároveň ich naháňali termíny, dodávatelia. Prirodzená a neskôr covidová inflácia navyšovala ich rozpočty.
„Nesplníš úlohu, odídeš z práce“
„Vládla tam ľahostajnosť, nefungovali vnútorné kontrolné mechanizmy. Upozorňovali sme riadiace orgány: Ak nezmeníte prístup k riadeniu projektov, ak nezačnete vyvodzovať osobnú zodpovednosť za tých 300 dní (posudzovania žiadostí), ak to má byť namiesto 30 dní, nič sa nezmení,“ hovorí šéf NKÚ Andrassy.
Vyvodiť zodpovednosť podľa Andrassyho znamená pri nesplnení termínov a úloh napríklad zníženie odmien, pri opakovaní aj prepustenie z práce. Časť problému mohla podľa niektorých názorov spôsobiť nedostatočná kapacita pracovníkov, ktorí mali túto agendu na starosti. Avšak aj to sa dá považovať za manažérske zlyhanie.
Zbytočné verejné obstarávanie
Okrem posudzovania žiadostí sa naťahovali aj iné termíny. Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) napríklad 777 dní posudzovala v niektorých projektoch správnosť verejného obstarávania. Podľa Andrassyho sa pri takomto zdržaní z logiky veci stane samotný nákup nerealizovateľný a dané posudzovanie stráca zmysel. Pri priemernej hodnote projektov z MAS 33-tisíc eur je podľa neho aj otázna potreba tak komplexného a megalomanského verejného obstarávania.
Aj my sme sa v kancelárii pri práci s verejným obstarávaním raz opýtali, či je cieľom tohto projektu naozaj nová autobusová zastávka, alebo jadrová elektráreň?
Úspešnosť a zmysel projektov meriame zle
Andrassy z NKÚ hovorí, že problémom projektov MAS bolo aj zlé nastavenie merateľných ukazovateľov, teda kritérií, podľa ktorých možno zhodnotiť úspešnosť projektu a to, či plní určené ciele.
Merateľný ukazovateľ podľa neho nemôže byť to, že projekt sa dotýka obce s 200 obyvateľmi, ale to, že múzeum po oprave prístupovej cesty a zlepšenia propagácie tým a tým spôsobom o tri roky neskôr ročne navštívi o minimálne 50% návštevníkov viac. V opravenom kultúrnom dome sa za rok uskutočnia štyri festivaly, kým predtým s v ňom pre zlý technický stav nedialo nič.
Chýbala digitálne stopa
Kontrolóri našli chyby aj pri neskorom zapisovaní jednotlivých realizovaných krokov do systému ITMS. Ak nie je digitálna stopa, podľa Andrassyho sa nedá preukázať, že sa záznamy v čase nemenili. Riadiace orgány podľa NKÚ tiež nedostatočne reagovali na zvýšenú infláciu stavebných materiálov a cien energií, vyvolanej pandémiou a vojnou na Ukrajine.
Miesto obciam peniaze bankám
Ako chybu NKÚ označuje aj rozhodnutie slovenských orgánov znížiť pri projektoch MAS podporu odborníkov, teda samotných MAS na 20% z vyčlenených peňazí, pričom v Česku ostali na čísle 25%, ktoré odporúčala Európska únia. Ak vám tieto čísla 20 a 25% znejú príliš abstraktne, manažér našej kancelárie MAS Pro Tatry Ladislav Sisák vysvetľuje, o čo ide.
Zdržanie, MAS museli prežiť
Málo peňazí pre MAS spôsobilo dva problémy. Hoci programovacie obdobie začalo v roku 2014, prvé výzvy sa vyhlasovali až ku jeho koncu, v roku 2019. To znamená, že dovtedy MAS reálne nemali peniaze na svoj chod. „Museli sme si brať od bánk úvery, presviedčať našich členov, najmä obce, aby nám na preklenutie tohto času pomohli,“ spomína Sisák. Inými slovami, miesto toho, aby energia a čas pracovníkov MAS išli priamo na rozvoj obcí, časť z nich zobral boj o prežitie, rokovania s bankami a obcami. Aj úroky bankám na kontokorentné úvery sa mohli podľa Sisáka radšej investovať do rozvojových aktivít.
Stratili sme množstvo kvalitných ľudí
Druhým, podľa Sisáka ešte oveľa smutnejším dôsledkom týchto javov, je odchod talentovaných a vyškolených ľudí. „Riadenie eurofondových projektov je vysokosofistikovaná práca, naučiť sa to trvá istý čas. V MAS sa vyskytlo množstvo zanietených a schopných ľudí. Ak tí ale nemajú istotu a sú posielaní, hoc dočasne na úrad práce, alebo im musíte znížiť plat, mnohí z prostredia MAS radšej odídu, hoci ich samotná práca napĺňala,“ hovorí Sisák (na snímke).
Príručky až v roku 2018
Na toto obdobie spomína aj Miroslava Vargová z Národnej siete MAS. Slovensko podľa nej nemalo víziu ako celý program pre MAS uchopiť: „Chýbali metodiky, príručky vyšli až v roku 2018, čo bol predposledný rok programového obdobia.“ Problém podľa Vargovej je, že na Slovensku akoby štát a jeho úradníci „maskám“ neverili. Už raz skontrolované projekty sa kontrolovali ešte raz na centrálnej úrovni. „Pri komunikácii akoby nás z MAS vnímali ako súperov, pritom by sme mali byť partneri,“ pokračuje. Ak by riadiace orgány viac brali do úvahy pripomienky MAS, podľa Vargovej mnohým chybám by sa predišlo ešte pred vstupom daných postupov do platnosti.
Tri hlavné odporúčania:
NKÚ po kontrole odporúča slovenským riadiacim orgánom, aby sa pri programoch, týkajúcich sa MAS sústredili na tri priority:
- Spustiť vyhlasovanie výziev
- Jasne stanoviť pravidlá časových termínov a lehôt. Príklad: Posudzovanie žiadosti na riadiacom orgáne trvá 30 dní. Tridsať dní znamená 30 dní, nie je to 240 dní, ani 750. Termíny sa kontrolujú a musia dodržiavať.
- Rozhodovanie o projektoch a obsahu výziev, teda napríklad na čo bude možno žiadať dotácie, treba posunúť na nižšie úrovne, kraje, okresy, obce. V Poľsku a Česku to tak funguje, odborníci sa zhodujú, že ide o jednu z podstatných príčin ich úspešného čerpania. Ak o regionálnych výzvach rozhodujú v hlavnom meste, podľa Andrassyho to nefunguje. Je to dokázané, overené, pochopiteľné.
Pilot pritom vyšiel celkom dobre
Programovacie obdobie 2014-20 je pre slovenské MAS druhým v poradí. Predošlé obdobie 2007-2013 zahrnulo 25 slovenských MAS do akejsi pilotnej skúšky. „Vtedy sa nám podarilo vyčerpať 95% prostriedkov,“ spomína Vargová. O to viac sa môžeme čudovať, prečo to potom neskôr išlo horším smerom.
Ako zaujímavosť tu Vargová spomína, že v Česku MAS pracujú so štyrmi eurofondovými programami, chcú si pribrať aj piaty. U nás sa po duálnom experimente s IROP a PRV SR vraciame k jednému programu, konkrétne PRV SR.
Aké bude tretie programové obdobie?
Všetci si želáme, aby kontrola a odporúčania NKÚ predstavovali zasiate semienka, ktoré rýchlo vyklíčia. Vargová však takýto optimizmus brzdí. Vzhľadom na terajší stav vecí nové vyhlasovanie výziev „hrozí“ až v roku 2027, čo bude znova posledný rok programovacieho obdobia. MAS tak znova čaká takzvané hluché obdobie, ktoré už raz zažili. Je tu obava, že niektorým bude hroziť zánik.
Slovenské MAS musia súťažiť, inde to nepoznajú
Ďalšie špecifikum, pre ktoré sa Slovensko samo rozhodlo je, že do tohto tretieho programovacieho obdobia vyberie súťažou len okolo 60 MAS, ktoré budú môcť vyhlasovať výzvy a cez ne posielať do regiónov peniaze na projekty. Podľa Vargovej je trocha paradoxné, aby sa o rozvoj regiónov muselo súťažiť. Nepoznajú to ani v Česku, ani vo Francúzsku.
Čuduje sa tomu aj náš manažér Sisák: „Prečo región A má dostať šancu dostať podporu na rozvoj a región B hneď vo vedľajšej doline byť o ňu ukrátený?“ MAS v zahraničí môžu dlhodobo plánovať, lebo vedia, že sa zúčastnia aj ďalšieho programovacieho obdobia, rozumej možnosti vyhlasovať výzvy, financované z európskych peňazí. Slovenské MAS budú teraz žiť v neistote, či prejdú súťažou.
Bonus
Ak ste v článku došli až tu, ako bonus vám ponúkame ešte pár zaujímavostí zo správy NKÚ.
-> PPA trvalo vyplatenie finančných prostriedkov v priemere 500 pracovných dní, teda dva roky od predloženia žiadosti o dotáciu.
-> Počas celého programového obdobia bolo účinných až 110 verzií dokumentov riadiacej dokumentácie. Komplikovalo to stabilitu práce s dokumentmi.
-> Priemerná doba kontroly žiadosti o platbu zo strany PPA bola 184 pracovných dní a maximálna (zo vzorky NKÚ SR) 437 dní.
-> NKÚ SR konštatoval, že PPA nevytvorila pre žiadateľov dostatočné podmienky na realizáciu projektov, ktoré pri podaní žiadosti o NFP nemohli predpokladať.
-> PPA v istom momente oznámila, že MAS a žiadateľom o NFP v rámci implementácie LEADER nebude naďalej odpovedať na otázky zo strany MAS a žiadateľov, ktoré sa týkajú oprávnenosti výdavkov pre jednotlivé podopatrenia. MIRRI SR si zase vyhradilo právo priebežne odpovedať iba na tie otázky, pri ktorých nebude potrebné hlbšie skúmanie a zložitejšia problematika.
Keď vás problematika zaujala, tu máte ďalšie zdroje informácií.
Ďalšie informácie:
„Peniaze pre Miestne akčné skupiny už nezachránime.“
„Rozhovor s Miroslavou Vargovou z NS MAS“
Informácie NKÚ so Správou o výsledku z kontroly vo formáte pdf.
Slovenské MAS v číslach:
MAS dnes tvoria:
76% územia
74% obcí
52% obyvateľov
Slovenska.