Predseda MAS Pro Tatry Peter Duda v rozhovore analyzuje minulý rok a zamýšľa sa, čo nás čaká v roku 2020.
Ako hodnotíte uplynulý rok 2019 z pohľadu MAS Pro Tatry? Môžeme hovoriť o prelome, keď boli vyhlásené prvé výzvy?
Pri tejto otázke chcem v prvom rade poďakovať kancelárii MAS za to, že si poradila s veľkou administratívnou náročnosťou celého procesu. Dovolím si povedať, že s takýmto stupňom zložitosti som sa ešte nestretol. Hovorím to preto, lebo členovia našej MAS o tom nemusia vedieť.
Prečo sú tieto procesy v rámci MAS tak administratívne zložité? Sú na to nejaké objektívne dôvody?
Aj tým, že sa tu stretáva viacero riadiacich orgánov. Ministerstvo pôdohospodárstva, jeho platobná agentúra, samotný Program rozvoja vidieka. MAS pracuje s dvoma samostatnými finančnými mechanizmami, IROP a PRV. Tie vzájomne nekomunikujú, ich pravidlá nie sú harmonizované.
Z vášho hlasu cítiť isté sklamanie?
Z časti áno, lebo myšlienka MAS je vyslovene fantastická. Spočíva v tom, že iniciatíva má ísť zdola z regiónov, kde najlepšie vedia, aké projekty treba naštartovať. No a potom tie spomínané zložité administratívne procesy tú iniciatívu a nadšenie niekedy brzdia.
Napriek týmto ťažkostiam sa našej „maske“ podarilo vyhlásiť päť výziev. Ide o dobrý signál?
Áno, a zopakujem to, dôležité je, že funguje kancelária MAS. Vedela pomôcť žiadateľom zadefinovať projekty, aby ich pripravili čo najlepšie.
Myslíte tu najmä na formálnu stránku, aby v žiadostiach neboli chyby a neboli kvôli tomu vyradené?
Práveže nie len to. Kancelária pomáhala usmerniť aj filozofiu a zameranie projektov. Aby boli v súlade s víziou a schválenou stratégiou našej MAS.
Tento súlad s víziou sa darí napĺňať? Pýtam sa vzhľadom na mantinely, ktoré nám určujú cez podmienky výziev riadiace orgány.
Snažíme sa o to, aby sa naša stratégia napĺňala. Už v roku 2014 a neskôr priebežne viacerými aktualizáciami sme si zadefinovali, že chceme na území našej MAS podporiť ekonomický rast. Avšak tak, aby sme okrem nášho silného sektoru cestovného ruchu dali priestor aj tým, ktorí neposkytujú priamo ubytovanie, ale tieto firmy zo sektoru turizmu zásobujú, dodávajú im výrobky, či služby.
Upresníte túto myšlienku? Čo je jej cieľom?
Našou víziou je, aby sme nepodporovali len čisto komerčné projekty spojené s cestovným ruchom, ale aj zachovanie krajinného rázu a poľnohospodárskeho charakteru krajiny. Inými slovami povedané, chceme, aby sa darilo turizmu, ale zároveň aby tu ostali pasienky s pasúcimi sa kravami, aby sa ľudia dokázali uživiť profesiami, ktoré možno nie sú dnes až tak „in“.
Poviete príklad?
Hovorím napríklad o spracovaní medu.
V tejto súvislosti mi prichádzajú na um príklady z iných MAS, ktoré pomohli tvorbe regionálnych značiek. Známe sú napríklad Muránske buchty. Dočkáme sa aj u nás nejakej takejto značky?
Treba povedať, že každý región je niečím špecifický. My máme šťastie, a možno aj nešťastie, že sme tak atraktívni a vieme vytvoriť z turizmu to väčšie HDP. To nám ale zároveň môže trocha uberať na kreativite, ktorú majú inde. Nepochopte ma zle. Nie že by sme ju vôbec nemali, pretože pravdou je aj to, že mnohé MAS majú náskok z minulosti, začali oveľa skôr. My, čo sa týka projektov a výziev, máme premiéru.
Začal sa rok 2020. Čo môžeme od neho čakať?
Povzbudzujúce je, že členovia MAS idú na jednej vlne. Pozrime sa napríklad na obce. Starostov a primátorov primárne nezaujíma, ktorá obec získa viac projektov do svojho katastra, ale záleží im naozaj na udržateľnom rozvoji celého územia. Vnímajú ho ako celok.
Aj v kancelárii MAS pozorujeme, že mnohých myšlienka MAS vyslovene nadchla. Môže to byť dlhodobý projekt? Môžeme hovoriť o 10-ich alebo 20-ich rokoch?
Chcem tomu veriť. Len znova bude záležať, ako sa nastavia finančné mechanizmy pre regionálny rozvoj. MAS Pro Tatry však bezpochyby ukazuje svoju životaschopnosť.
Teda chceli by sme to, ale nezáleží to len od nás?
Áno, presne tak.
Z kontaktov ľudí s kanceláriou MAS vieme, že ich veľmi zaujíma téma cyklotrás. Kedy sa pohne napríklad projekt trasy Tatranská Lomnica – Veľká Lomnica?
Tento konkrétny zámer ide mimo schém podpory MAS. V každom prípade máme informácie o príprave iných fondov pre tento účel. Nebude ich však manažovať MAS, ale samospráva.
Aj pri takomto scenári však pre MAS ostáva priestor cez konzultácie sa na tomto procese podieľať a podľa potreby mu pomáhať. Uvažujem dobre?
Áno, MAS má túto možnosť.
Vráťme sa k zložitosti administratívneho procesu. V čom sa napríklad prejavuje?
Nie je možné, aby som musel prerábať celý projekt len kvôli tomu, že som v nejakej kolónke nesplnil počet slov. V celom fondovom financovaní si niekedy vytvárame podmienky, ktoré sú odtrhnuté od reálneho života.
Ako by to malo ideálne vyzerať?
Pozrite sa, ak cukrár, pracujúci na vidieku, alebo niekto s podobnou profesiou dostane rozvojový nápad a chce si podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok, vyplňovaniu žiadosti by nemal venovať viac času ako svojej hlavnej profesii.
V tlači som ale zachytil informácie, že proces žiadostí mal byť už jednoduchší. Nenaplnili sa tieto sľuby?
Žiaľ, nemôžem to tak vnímať.
Aké je riešenie?
Zmeny procesov musia naštartovať riadiace orgány.
Nepomohlo by, ak by slovenské „masky“ s týmito podnetmi a návrhmi na vylepšenie, teda aj zjednodušenie administratívnych úkonov riadiace orgány „bombardovali“?
Oni to robia, zúčastňujú sa odborných stretnutí na rôznych úrovniach. Táto téma je predmetom debát.
Nie je ale práve kancelária MAS na to, aby s administratívou najmä tým menším žiadateľom bez fondových skúseností pomohla?
Ona to robí, ale žiaľ i tak sme zaznamenali situácie, kedy subjekty s nápadom od projektu radšej ustúpili. Hovorím o folklórnych súboroch, o samostatne hospodáriacich roľníkoch, a podobne. Ich zmysel činnosti je úplne iný, ako študovať príručky pre podávanie žiadostí. Veľká a zložitá administratívna náročnosť zabíja kreativitu.
Budem azda opakovať tú istú otázku, ale podľa mňa všetko musí mať riešenie. Ako sa z tohto problému pohnúť smerom von?
Chýba tu orgán, ktorý by riadil regionálny rozvoj. To, čo napríklad v Rakúsku robia tamojšie silné regionálne združenia. Nehovorím nevyhnutne o založení nového úradu, potrebujeme ale, aby tí, čo túto agendu majú na starosti, mali o ňu veľký záujem. Aby bolo pre nás úplne jasné, za kým máme ísť.
Dnes neviete, za kým ísť?
Mnoho ľudí, ktorým zverili problematiku regionálneho rozvoja, k svojmu regiónu nemajú vzťah a niekedy ho ani dostatočne nepoznajú.
Odbehnime na záver rozhovoru od zložitých tém. Objavuje sa z času na čas pri riadení MAS nejaký silný ľudský zážitok?
Z môjho pohľadu si spomínam na začiatky našej MAS Pro Tatry okolo roku 2011, kedy sme sa začali s úzkou skupinkou ľudí stretávať a hovoriť o pripravovaných výzvach a o tom, že chceme tieto peniaze a projekty priniesť do regiónu. A potom v roku 2014, keď sme mali akýsi druhý reštart ….
Čo ste zažívali?
Mojou úlohou bolo dať dokopy samosprávy tak, aby boli katastrálne prepojené do jedného územia. Dodnes si pamätám, ako som ich obchádzal, dával informácie a presviedčal. Vrátane rokovaní mestských a obecných zastupiteľstiev a vysvetľoval som im niečo, čo ešte nemalo úplne jasné kontúry. O to to bolo náročnejšie.
Napriek tomu obce myšlienku MAS asi pochopili, keď sa ku projektu pridali?
Áno, to čo nám vtedy pomohlo, bola možnosť pomôcť si úspešnými príbehmi. Susedná MAS Spiš so sídlom v Žakovciach mala v tom čase za sebou niekoľko úspešných projektov a tie som mal vtedy možnosť použiť ako príklad.