MAS Sabinovsko je tá, s ktorou najviac spolupracujeme. Boli sme sa pozrieť, ako sa jej darí. Vyhlasuje niektoré výzvy, ktoré my v Tatrách vôbec nepoznáme. Ktoré to sú?
V čom je naša partnerská MAS Sabinovsko iná, v čom naopak podobná? Na čom práve pracuje, čo má za sebou, ako došlo k našej spolupráci?
V rozhovore na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá jej manažérka Dana Osifová (na snímke).
Začnime azda tým najzaujímavejším. Pri pohľade na váš web človek zistí, že niektoré výzvy, čo sa týka zamerania, my v Tatrách vôbec nemáme a naopak. Prečo tieto rozdiely?
Vychádza to zo stratégií miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sú logicky iné. Niektoré veci jednoducho u nás treba, u vás nie.
Poviete príklad?
Vy staviate, rekonštruujete v obciach autobusové zastávky. Lebo ste našli problém tam – sieť a štruktúru samotných spojov máte ako tak dobrú. My sme zistili, že ak sa u nás niekto chce dostať z jednej dedinky do mesta vzdialeného len 5 kilometrov, trvá mu to niekedy aj hodinu, lebo musí trikrát prestupovať. Priorita bola preto iná.
Ako vie MAS vyriešiť napríklad tento problém?
Vyhlásením výzvy s názvom nákup vozidiel pre spoločnú dopravu. Tak si napríklad jedna naša členská obec v rámci konceptu spoločná doprava môže kúpiť z projektu MAS 9-miestnu dodávku a občanov ňou po želanej trase bude voziť. Vytvoria akúsi obecnú linku.
Podľa potreby na zavolanie?
Nie, služba bude mať pravidelné časy odchodov, ktoré vyplývajú z bežných situácií, o ktorých obce vedia. Napríklad keď školáci končia školu, nemajú sa ako dostať domov, rodičia nebudú musieť chodiť po ne autami.
Teda rozdielny región, rozdielne potreby, rozdielne výzvy?
Presne, veď takto to má byť. U vás nové spoje neboli akútne, tak ste sa sústredili na nové zastávky, lebo pri tvorbe stratégie sa ukázalo, že ich veľmi treba. U vás je a bude gro podnikateľských aktivít tvoriť cestovný ruch, u nás aktivity malých podnikateľov, a tak by som mohla pokračovať ďalej.
Viem, že turizmus ste chceli rozvíjať aj vy?
Aj sa niečo začalo, ale pandémia to prerušila.
Máte výzvy a neskôr aj začaté projekty na komunitné služby. O čo ide?
Áno, ďalšia vec, ktorú MAS Tatry nepozná. V jednom domove dôchodcov by napríklad malo vzniknúť rehabilitačné oddelenie, čo je úžasné, lebo vďaka MAS zariadenie dostane rehabilitačné prístroje a tie jeho klientom veľmi pomôžu.
Váš web spomína aj terénne služby?
Tie sme napríklad zrušili, lebo nebol záujem o stacionárne či komunitné centrá, lebo obce si ich medzičasom vyriešili cez iné výzvy.
Pri akých výzvach naše MAS naopak kráčajú spoločne?
Napríklad s výzvami pre podnikateľov, jednak sú povinné celonárodne, ale je o nich záujem aj u vás, aj u nás. Čo je ale rozdiel, vy môžete uspokojiť s vaším objemom zdrojov 14 projektov, my napríklad 9. Spomínam tu orientačné príklady.
Rozumiem, u nás záujem prejavili farmári, stolári. U vás kto?
Registrovaný sociálny podnik, čistiareň bielizne, dodávateľ stavebných prác.
Prišli tak do regiónu nejaké inovácie?
Nové vozidlo na čistenie kanálov dokáže vďaka modernej technológii pokryť väčší región, môže ísť aj do 4. stupňa ochrany prírody, pomôže tak i v chatových oblastiach. Kovoobrábacia firma vďaka moderným zváračkám vie vyrábať železné profily, ktoré doteraz vyrobiť nedokázala.
Ste teda s časťou výziev pre podnikateľov spokojná?
Tá sa našťastie rozbehla a teší ma vytváranie pracovných miest, ktoré sú podmienkou pridelenia nenávratného finančného príspevku.
Okrem toho, že naše MAS Pro Tatry a Sabinovsko veľmi úzko spolupracujú, aj vy ako osoba ste nám pomáhali s mnohými úlohami. Ako k tomu došlo, že človek zo Sabinova začne spolupracovať s Tatrancami?
Píše sa rok 2013, keď sa na Slovensku vytvárali MAS. Pracovala som vtedy vo firme Mediinvest Consulting, na ktorú sa obrátila MAS Pro Tatry s požiadavkou vypracovať stratégiu. MAS-ky vtedy oslovovali externé firmy, lebo išlo o odborne a administratívne veľmi náročné úlohy.
Čo vypracovanie stratégie obnášalo? Museli ste aj osobne prichádzať pod Tatry?
Samozrejme! Vypracovaniu stratégie predchádzala minimálne ročná príprava, keď sme z terénu zo stretnutí s občanmi, či starostami zbierali informácie, aké sú potreby v regióne, aké problémy treba najviac riešiť. Asi to poznáte, spomínaný princíp LEADER, potreby zdola (úsmev).
Musím priznať, že asi ani všetci naši členovia nebudú vedieť, že stratégia sa vytvárala takýmto dôrazným spôsobom.
Áno, nebolo to niečo, čo by sa riešilo len spoza kancelárskeho stola.
Boli to veľmi živé stretnutia, ľudia nám radi hovorili o tom, čo ich na danom mieste trápi. Často ani samotní poslanci daného mesta, či obce nevedeli o týchto problémoch, ktoré sme zistili, že tu napríklad chýba chodník, tu nemáme potraviny, tu lekáreň a podobne.
Dáta, zistenia, informácie, ktoré ste v teréne vtedy získali, potom tieto obce aj využili? Poskytli ste im ich, mali záujem?
Samozrejme, boli za ne vďační. Ak sa nakoniec aj nedali dané situácie riešiť cez výzvy a projekty z MAS, mestá a obce našli aj iné zdroje.
Boli ste pri tejto úlohe aj v iných okresoch a pracovali aj pre iné MAS?
Áno, ale Pro Tatry sú taká moja doslova srdcovka …. (úsmev).
To sa dobre počúva. Prečo ale?
V istom zmysle ste stále nejako naj. Najväčší rozlohou, najvyššie položení. Ide vám takmer najviac finančných prostriedkov na projekty, tým pádom máte aj najviac roboty. Mne sa veľmi páčilo, že u vás členovia mali a majú akoby takého spoločného ducha, chceli to veľmi robiť (spustenie MAS) a záležalo im na tom. „MAS-kových Tatrancov“ vždy vnímam ako skvelú koncentráciu správnych ľudí.
Ako sa pozeráte na vtedy aj vami vytvorenú stratégiu dnes skoro už po desiatich rokoch?
Financie na jej realizáciu sa žiaľ výrazne skrátili. Chcelo sa toho urobiť veľa, ale azda len 20% vhodných cieľov sa dá s týmto balíkom peňazí, čo máte, realizovať.
Vy ste s našou MAS Pro Tatry spolupracovali aj potom, vlastne dodnes. Ako k tomu došlo?
Volali mi, že som z praxe, najmä na začiatku potrebovali vedieť nejaké veci a opýtali sa, či by sa nedalo pomôcť. Tak sme túto spoluprácu neskôr aj sformalizovali dohodou o vykonaní práce.
Išlo vtedy o náročné úlohy?
Cítili sme sa všetci tak trocha bití úradníkmi. Veď už v roku 2014 sme naplno pracovali na stratégiách, ale MAS-ky reálne začali vznikať až v roku 2017. Kancelária v týchto administratívnych procesoch musela podľa metodických pokynov veľa vecí meniť, opravovať, čo nebolo ľahké.
Ako ste sa stali manažérkou MAS Sabinovsko?
Tiež sme pre ňu robili konzultácie na pôde môjho predošlého zamestnávateľa, a tak sa z tejto MAS tiež ozvali a ponúkli mi pozíciu, pretože každá MAS musí mať človeka, ktorý agendu MAS odborne ovláda a vie robiť.
Rozmýšľali ste dlho?
Bola to možnosť nemusieť dochádzať do Prešova a miesto viacerých MAS robiť v princípe len na agende jednej, ktorej región najlepšie poznám. No bola som veľká optimistka a nevedela som, do čoho idem. Myslím tým problémy, ktorým na Slovensku MAS-ky dodnes čelia.
Bývate priamo v Sabinove?
Nie, v Ľutine, ktorá je tiež našou sabinovskou členskou obcou. Tu v Tatrách ju možno nepoznáte, ale odporúčam navštíviť. Je to najväčšie gréckokatolícke pútnické miesto na Slovensku s múzeom drevených chrámov. Je to významné miesto cirkevnej turistiky.
To sa určite prídeme pozrieť. Po začatí práce manažérky MAS Sabinovsko ste mali stále čas občas prísť pomôcť Tatrancom?
Rozhodli najmä tie osobné vzťahy, že sme si ľudsky sadli. Bolo to ale aj trochu vtipné, lebo do Tatier som išla, keď som mala v Sabinove dovolenku. A ….
A …?
Ľudia v mojom okolí si predstavovali, ako som v Tatrách na dovolenke – ty sa máš – no ja som neliezla do dolín a k štítom, ale sedela vo vašej kancelárii medzi papiermi (smiech). Budem sa opakovať, ale stálo to za to, lebo u vás v kancelárii boli vždy dobrí ľudia a dovolím si povedať, že aj s vedením Vašej MAS máme veľmi dobré vzťahy.
To, že sa v našom tatranskom tíme striedali ľudia, nám asi nepomohlo?
Asi nie, ale pevný základ tímu u vás vždy bol. Sú MAS, kde majú v tejto personálnej oblasti oveľa prudšie a častejšie zmeny. Veci často riešime aj po telefóne. Z vašej kancelárie tiež občas prídu k nám do Sabinova.
Nastáva aj opačný prípad, že vy, MAS Sabinovsko, požiadate o nejakú konzultáciu, radu, pomoc MAS Pro Tatry?
Ale áno, nemusíte sa báť … . V niektorých veciach sme my vpredu, v iných vy, niečo robíte skôr. Vtedy sa pýtame my vás.
V čom sú MAS Sabinovsko a MAS Pro Tatry rovnaké, podobné a v čom rozdielne?
Ste jednoducho väčšia MAS s väčším objemom práce. Vaša kancelária má dvoch odborných zamestnancov a potom na polovičné úväzky, či dohody využíva asistentov. My sme v obsadení jeden odborný pracovník, plus asistent. Máte výhodu, že úlohy máte takto rozložené medzi viacerých ľudí.
Máte v Sabinove menej zdrojov na chod?
V percentách je to rovnaké číslo. Keďže sme ale menšia MAS, naše územie má cez 20-tisíc obyvateľov, vaše cez stotisíc, po prepočítaní je to v sumáre menej peňazí, a preto máme aj menej pracovníkov v kancelárii. Vám okrem vyššieho rozpočtu pomáha aj ten spoločný duch, ktorý som spomínala. Oproti mnohým MAS na Slovensku vidno, že ako združenie Pro Tatry ste fungovali aj pred tým. Totiž mnoho združení vzniklo až ako MAS na zelenej lúke.
Vy ste sa ako združenie najskôr volali Mikroregión Čergov. Prečo ste zmenili názov na MAS Sabinovsko?
Toto už presne neviem, ale členovia pôvodného spolku z radov obcí neboli potom úplne totožní s neskoršou MAS Sabinovsko. Územie a členovia museli spĺňať náročné kritériá. Azda aj preto.
Zaujalo ma vaše motto „Kráľovská história, krásna príroda, tvoriví ľudia – to je Sabinovsko.“ Samo o sebe je zaujímavé, podnetné, povzbudzuje k akcii. Tiež ho relatívne používate dosť často. My v MAS Pro Tatry motto nemáme. Odporučili by ste nám vytvoriť si nejaké?
Bol to nápad jednej bývalej členky a členovia sa na ňom zhodli, azda nás vystihuje najviac. Máme ho na webe, v stratégii, na plagátikoch. Sabinov je kráľovské mesto, a energiu z toho obdobia cez motto nie je zlé preniesť do súčasnosti.
Obe MAS poznáte aj zvnútra. Badáte rozdiely v systéme práce?
Keďže som ako odborný pracovník sama, je na mne viac ťarchy. V Tatrách si vedia úlohy medzi seba rozložiť, podeliť sa s nimi, navzájom sa poradiť. Je to tak lepšie. A tiež orgány vo vašej MASke fungujú lepšie, aktívnejšie a spoločne.
Nie je nejaká možnosť nabrať ďalšieho odborného pracovníka aj u vás?
Keď sme mali záujemcov, tí rýchlo zdupkali kvôli náročnosti práce a kvôli nízkemu rozpočtu na mzdy. Teraz, keď už sa to dá, nemáme takého človeka. Dúfam, že sa ale nájde. Pretože naozaj MAS na Slovensku sa niekedy vnímajú ako potápajúci sa Titanic, ktorý musí prechádzať spleťami úloh, byrokratických nariadení, zmien, niektorí to nazývajú až úradníckou šikanou.
O týchto problémoch píšeme na našom webe pravidelne a často, teraz sme sa mu chceli vyhnúť, ale asi sa nedá. Je tu nejaké svetielko nádeje?
Svetielko horí, ale ja osobne nádej nejako strácam.
Ja tomu niekedy ťažko chápem. Veď MAS-ky ako európsky projekt má každá členská krajina EÚ. Nie sú tie pravidlá jednotné? Pýtam sa, lebo v niektorých krajinách ako Česko, či Estónsko MAS fungujú veľmi dobre.
EÚ určila základný koncept, detailné pravidlá a legislatívu si už ale tvorí každá krajina sama. Slovensko si vymyslelo pre žiadateľov podmienky, ktoré je ťažko splniť. Máte projekt za 30-tisíc eur, čakáte, vybavujete 5 rokov, podpora sa medzitým skresá na 15-tisíc, musíte to a to, a ešte aj to, až mnohí žiadatelia prehlásia, že to nemá zmysel.
Je to diletanstvo, alebo zámer?
Sme pápežskejší ako pápež. Naše riadiace orgány si už uvedomili potrebu zjednodušenia a zmeny, ale všetko zašlo tak ďaleko, že nejako to nejde už rýchlo a ľahko napraviť. Dokonca aj „tí hore“, zamestnanci našich nadriadených ministerstiev, radšej odchádzajú a nechcú takúto prácu robiť.
Ak potrebujete ľudí, nejaký člen, napríklad mesto Sabinov vám nemôže poskytnúť na výpomoc referenta, ktorý sa zoberá fondami?
Kvôli možnému stretu (konfliktu) záujmov by to bolo proti pravidlám. Mestá a obce nám pomáhajú, ale inak.
Ako?
Tak, ako u vás starosta Peter Duda, naším predsedom je primátor Sabinova Michal Repaský. Je hnacím motorom MAS. Ak je zle, povzbudzuje, poháňa nás dopredu – poďme to ešte skúsiť. Niekto by povedal, že takáto skôr symbolická a psychická pomoc nepomôže až tak, ale čudovali by ste sa, ono to na100% funguje.
Takže i povzbudiť, ak veci idú ťažko, je jeho úloha?
Áno, ale potom sú to všetky povinnosti štatutára, podpisovanie dokumentov, zvolávanie a vedenie valných zhromaždení, rokovania, vyjednávania…, čo sa týka množstva jeho úloh, je toho celkom dosť. Málokto pritom vie, že štatutári, alebo predsedovia MAS a ostatní členovia vedenia MAS vykonávajú túto prácu zadarmo.
V Tatrách je veľkou témou, že ani jedna výzva nebola vyhlásená pre tretí sektor, hoci z neho pochádza významná časť členov. Ako ste na tom v tejto veci vy?
Ide o celoslovenské príčiny, preto úplne rovnako.
Uživili by sa u vás pre tretí sektor tieto výzvy?
Určite. My sme sa ale nevzdali a pre tretí sektor sme hľadali peniaze z iných zdrojov.
To MAS môžu?
Môžu a my sme to veľmi chceli, aby sme ľuďom niečo takéto priniesli, aby naša MAS naozaj nebola len o úradníckej robote. Tak sme našli „mimomaskové“ zdroje, napríklad v Nadácii SPP.
Čo konkrétne sa podarilo?
Zorganizovali sme športový deň pre 10 škôl, teraz pripravujeme veľké okresné branné cvičenie.
Na športovom dni ste boli aj fyzicky, alebo ste im to „len“ pripravili?
Ale kdeže, priamo na mieste sme všetko robili. Celá organizácia bola na nás, veľmi aktívne nám však pomohli samotní učitelia. Pripravili sme areál, stanovištia, občerstvenie, vyhodnotenie, no namakali sme sa.
Teda aj to je asi recept. Nenariekať, že nie sú výzvy, ale hľadať peniaze i mimo schém MAS. Musíme sa tým v Tatrách inšpirovať. Máte ešte niečo z podobného súdka, čo by ste nám v Tatrách odporučili?
Odbornú exkurziu v MAS v zahraničí. My sme sa napríklad išli pozrieť do Česka, ako funguje MAS Strážnicko na Morave.
Podľa čoho ste si ich vybrali?
Chceli sme navštíviť parametrami, veľkosťou, typologicky podobnú MAS ako sme my.
Čo ste videli a zažili?
Otvárali sme oči a ústa. U nás žiadatelia čakajú 4 roky na zmluvu v hodnote 30-tisíc eur. U nich sa jeden subjekt sťažoval, že čaká dva mesiace na preplatenie. Je to až ironické, pritom v Česku riešia kvantum, veľké množstvo projektov.
Je to tým, že majú viac peňazí?
Skôr viac možností, v kancelárii našej veľkosti mali štyroch pracovníkov, čo je výborné, lebo každý sa môže na niečo špecializovať. Majú ministerstvo pre miestny rozvoj. To ich počúva, vedie s nimi dialóg, aspoň podľa mňa je to jedna z hlavných príčin ich lepšej situácie.
Čo vás ešte zaujalo v Česku?
Že tematicky, čo sa projektov týka, robia čokoľvek, čo potrebujú. Nás, naopak, podmienky a kritériá výziev veľmi ohraničujú.
Nestačilo by, nebolo by to i najrýchlejšie, skopírovať českú legislatívu a nasadiť ju u nás?
Oni nám aj vravia – zoberte vašich úradníkov, všetko im ukážeme -ale asi nie je vôľa. Od roku 2014 sa hovorí o zmenách pravidiel, ale realizácia nie je žiadna. Ako vraví váš manažér Laco Sisák, ak je veľký problém na hustej brade, vytrhnutie desiatich chlpov tomu nijako nepomôže😊.
Kto je viac za to všetko zodpovedný, MIRRI, alebo rezort pôdohospodárstva?
Obaja. Je to smutné, lebo miestny rozvoj cez MAS je povinný všade v EÚ, a nám hrozí, že miesto realizovaných projektov budeme musieť vracať peniaze a z budúceho balíka v ďalších rokoch sa nám skráti.
Prišli ste teda z Česka skôr naradostená, alebo v depresii?
Skôr to prvé, podstatné bolo vidieť, že sa to dá.
Nepomohla tu Sieť MAS? Ste aj vy členom?
Tak to je ďalší rozdiel s MAS Pro Tatry, my nie sme. Rozumiem ich snahám, ale tiež niekedy na to idú zlým smerom. Myslím na poslednú nezhodu, keď fakticky väčší balík peňazí na základe zvolených kritérií na úkor menších MAS dostane bohatý západ Slovenska, lebo jedni prehlasovali druhých.
Čo povedať na záver?
Nuž, MAS-ka je spôsob života, spôsob myslenia, spôsob nesmierne náročnej práce. Bohužiaľ sa rútime kdesi do priepasti. Výsledok sa približuje ku plánom len minimálne. Je najvyšší čas zmobilizovať spoločné sily a dať vedieť tam hore, že to nerobia dobre. Ak to ešte neviete, ľudia v MASkách sú skvelí, sú to také multifunkčné chodiace encyklopédie. Vážte si ich, kým nezdupkajú…