Výšivkárka z Detvy, kuchárka z Brhloviec, bryndziar z Liptova a rezbár z Kyjatíc rozprávajú, ako im v podnikaní a umeleckej činnosti pomáha registrácia chráneného označenia pôvodu, zemepisných označení a ochranných známok. Dali sa na to, skúsili a dnes hovoria, že v žiadnom prípade neľutujú.
Práve naopak. Úžitok registrácie je podľa nich viacnásobný, prejavuje sa aj v raste tržieb a záujme zákazníkov.
- Ochranná známka
- Chránené označenie pôvodu
- Chránené zemepisné označenie pôvodu
- Zaručená tradičná špecialita
- Regionálny produkt
Oplatí sa týmito názvami zaoberať? Prinesie nám to úžitok? Ak áno, aký? Čo všetko môžeme získať?
Adidas áno, ale aj včelár zo Starej Lesnej?
Ak si svoju značku chráni napríklad firma Adidas, asi všetci nejako tušíme, prečo. Oplatí sa ale ísť do spleti pre mnohých možno zložitých právnických pojmov a neprebádaných papierovačiek aj podnikateľom menšej veľkosti? Remeselníkom, farmárom, regiónom, združeniam, aj nám „maskárom“?
Adriana Sztankóová z Brhloviec hovorí, že povolaním je najmä kuchárka, ktorá pripravuje pre ľudí dobré buchty a o existencii Úradu priemyselného vlastníctva SR donedávna veľa nevedela. „A už vôbec nie o registrácii nejakých zemepisných označení, či ochranných známok,“ smeje sa. Pracovníci úradu priemyselného vlastníctva ju oslovili, započali spolu proces ochrany zemepisného označenia „Brhlovské podlievané buchty“. Hoci registrácia je ešte v procese, už teraz vidí výhody. Viac podrobností aj o buchtách prezradíme neskôr, chceli sme vás len navnadiť autentickým citátom Adriany, že áno, táto téma je naozaj z reálneho života!
Išli sme sa niečomu priučiť
Úrad priemyselného vlastníctva SR a jeho Akadémia duševného vlastníctva sa odhodlali odpovedať na vyššie položené otázky, či, čo a ako sa oplatí chrániť. Predposledný júlový týždeň v Banskej Bystrici za týmto účelom zorganizovali workshop.
Vieme, že času nik nemá nazvyš, tak sme si povedali, že sa do Bystrice vyberieme za vás a to najzaujímavejšie a najdôležitejšie zhrnieme do tohto článku.
Obavy sa rýchlo rozplynuli
Po prvotnom nadšení nás v podvečer deň pred workshopom prepadla mierna panika. Spomenuté právnické názvy sa nám začali zlievať dokopy, pri pokuse pripraviť sa na workshop sme mali zrazu dojem, že ide o zložitú právnickú problematiku, na ktorú treba aspoň bakalársky titul z patentového práva.
O to viac sme si vydýchli po prvých minútach podujatia. Pracovníci z patentového úradu veci vysvetľovali jednoducho, nápadito, pútavo, všetko dokladali reálnymi príkladmi zo života. Nuž, začali sme akosi rýchlo rozumieť, o čo ide.
Razom sme vyškrtli 5 otázok
Zo šiestich otázok, ktoré sme si na workshop pripravili, sme mohli razom škrtnúť päť, ostala iba jedna, na ktorú nám zodpovedali v panelovej debate.
Keď sa na konci workshopu o svoje skúsenosti podelila štvorica remeselníkov, definitívne sme si povedali, že dve hodiny v Banskej Bystrici bol veľmi efektívne a hodnotne strávený čas.
Poďme teda na to
Vysvetlíme si, čo je ochranná známka, chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie, zaručená tradičná špecialita, regionálny produkt, na čo nám môžu poslúžiť, aké sú medzi nimi rozdiely.
Po prečítaní článku budete schopní lepšie posúdiť, či sa vašej firme, podnikaniu, združeniu, regiónu niektorý z týchto „nástrojov“ hodí.
Workshop začína
Riaditeľ odboru komunikácie a vzdelávania úradu a moderátor workshopu Martin Macko podujatie otvoril slovami, že drvivá väčšina nápadov sa rodí a realizuje v regiónoch, preto nás z nich do Bystrice pozvali. Na workshope bolo aj viacero „masiek“, či zástupcov „oceeriek“.
Na úvod všetkých pozdravil predseda úradu Pavol Gregorčok. Povedal, že z miesta registrácie, kde sa prijímajú a vybavujú žiadosti, teda úradu, sa chcú postupne zmeniť na inovačnú agentúru.
Ako vyplynulo z neskoršej debaty a príkladov dobrej praxe, úrad už z časti takto funguje. Práve v prípade ochranných známok a chránených zemepisných označení úradníci nečakajú za okienkom, kým niekto donesie žiadosť. Už v teréne, ak natrafia na vhodný produkt hodný ochrany, sami oslovia jeho výrobcov s touto možnosťou.
2% verzus 10 %
Martin Macko pokračoval uvedením pár čísel. Povedal, že v deň workshopu bolo na Slovensku registrovaných
548 987 podnikateľských subjektov. Toto číslo sa samozrejme každý deň o nejaké jednotky, či desiatky mení.
Z nich je majiteľom ochrannej známky dlhodobo 2%
firiem, či živnostníkov.
V Európskej únii je to ale 10%.
Nepomer?
Nuž áno, matematik by povedal, že 5-krát menej. Macko povedal, že chýbajúca ochranná známka môže podnikateľa vyjsť aj na 10 000-tisíc eur zbytočných nákladov. Ide o cenu za rebranding, ktorý budete musieť podstúpiť, ak si vašu značku zaregistruje niekto iný a vy budete musieť investovať do zmeny názvu so všetkým, čo k tomu patrí.
Macko spomenul hypotetický príklad reštaurácie, ktorá si 30 rokov poctivo budovala značku so všetkým, čo to obnáša, až nakoniec si nejaký zlomyseľník zaregistroval jej názov ako ochrannú známku na úrade. Ak by na tom nový majiteľ ochrannej známky trval, reštaurácia by podľa zákona musela zmeniť názov a 30 rokov budovania povedomia o značke by bolo z veľkej časti zmarených.
166 eur na 10 rokov
Registrácia ochrannej známky na území SR na 10 rokov stojí pritom 166 eur, oproti napríklad 10-tisícom na spomínaný rebranding.
„Áno, chcú nás len nalákať, aby sme išli registrovať. Nepočul som o tom, že by si tu niekto registroval ochranné známky s názvami cudzích reštaurácií“, povie si možno nejaký skeptik a neveriaci Tomáš.
OK, nebudeme sa s ním hádať. Príklad skôr slúžil na prvotné vysvetlenie problematiky. Skutočné reálne príklady z praxe od štyroch remeselníkov, výrobcov a umelcov, ktoré nás veľmi zaujali, ešte spomenieme. Pretože o úžitku a prínosoch hovoria konkrétne a jasne. Predtým si ale dovysvetlime základné pojmy.
Ochranná známka
Je prvou položkou z nášho zoznamu, ktorú si môžete chrániť registráciou. Odlišujú sa ňou tovary a služby medzi podnikateľmi. Áno, je to tá „vec“ za 166 eur za 10 rokov. Zapisuje sa do registra slovenských ochranných známok.
Pri vysvetľovaní jej podstaty si môžeme pomôcť porovnaním s obchodným názvom.
Obchodný názov má každý podnikateľ, ktorý podniká. Zapisuje do odchodného, alebo živnostenského registra, trvá do zániku spoločnosti, ochrana je všeobecnejšia, jeho zneužitie sa ťažšie preukazuje.
Ochranná známka naopak trvá donekonečna (pri spomínanej 10-ročnej obnove a zaplatení poplatku). Chráni tovary, alebo služby, pre ktoré sú zaregistrované slová, logá, obrázky, alebo iné označenia. Ide o komplexnejšiu ochranu, ľahšie sa preukazuje jej zneužitie a tým pádom vymáha aj vzniknutá škoda.
Ochranná známka, naozaj to nie sú len značky známych produktov ako Adidas, ktoré sa predávajú v miliónoch kusov za rok. Ale aj:
- Včelia farma Medar
- Hotel Tále
- Podujatie Hontianska paráda
Čo z toho vyplýva?
Hontianska paráda je populárne podujatie, ktoré si za roky získalo obľubu medzi ľuďmi. Teraz sa jeho rokmi budovanú popularitu rozhodne zneužiť nejaký špekulant. Ak by zorganizoval podujatie pod rovnakým názvom Hontianska paráda, veľa by zaplatil, aj doslovne.
Avšak ani špekulácie typu Hontianska paparáááda, Paráda hontianska by mu nepomohli, ochranná známka chráni aj takéto pokusy oklamať klientov zameniteľnými slovami.
Zvyšuje hodnotu majetku
Ochranná známka prináša ďalšie výhody. Zvyšuje hodnotu vášho majetku, podľa povesti akú máte, ako ju ohodnotí trh, alebo znalec. Sú to reálne peniaze navyše, ktoré získate napríklad pri predaji vašej firmy, alebo využijete pri žiadosti o úver.
Zarobiť na nej môžete aj bez predaja firmy. Ak máte ochrannú známku, môžete predávať licenciu. Vaše pivo „Zlatistá perla“ výborne chutí ľuďom v Bystrici, tak ho bude niekto variť aj v Bardejove. Ide tu znova o hypotetický príklad, použili sme ho pre lepšie pochopenie.
Zemepisné označenie
Znova si ho vysvetlíme porovnaním, tentoraz s ochrannou známkou. Tá chráni a rozlišuje tovary a služby podnikateľa od produktov iného.
Zemepisné označenie chráni výrobky na základe určitého miesta, má vlastnosti, dané miestom výroby. Chráni špecifické postupy výroby s väzbou na zemepisnú oblasť. Chráni všetkých výrobcov, ktorí na danom území vyrábajú produkt špecifickým, teda určeným a predpísaným spôsobom.
Môže ísť o receptúru, použité suroviny, postup výroby, napríklad detvianske výšivky sa môžu tvoriť len s krivou ihlou, háčikom, s inou by už neboli detvianske.
Kyjatické hračky možno skladať len z drevených dielcov, ktoré sú zdobené len pomocou špeciálneho kružidla, ktoré je drevené. Použitie inak zhotovených dielcov, či iného spôsobu zdobenia by už zabránilo nazývať a považovať vyrobené hračky za Kyjatické.
V Slatine už nemôže
Pritom všetkom zostáva podstatné aj miesto výroby. Iveta Smileková, majiteľka Detvianskeho ľudového umenia a ďalšia účastníčka panelovej debaty v Bystrici uviedla veľavravný príklad z praxe. Jedna pani mala skvelo zvládnutý postup výroby detvianskych výšiviek. Avšak to, že bývala vo Zvolenskej Slatine, kde ich zároveň vyšívala, spôsobilo to, že už nemohli byť tak označené, neboli detvianskymi výšivkami.
Zemepisné označenie zahŕňa nasledujúce tri základné typy ochrany, o ktoré môžete požiadať.
Chránené označenie pôvodu (CHOP)
Označuje výrobky, ktorých špecifická kvalita a vlastnosti súvisia s miestom ich výroby a sú ovplyvnené jeho špecifikami. Napríklad osobitým výnimočným podnebím, či pôdou.
Prichádza vám na um napríklad osobitá červená pôda sopečného pôvodu v Tokaji? Nuž áno, Tokaj a iné slovenské vinárske oblasti sú príklady tejto ochrany.
Ale aj Liptovská bryndza, Stupavské zelé, Bardejovský med.
Žiada zvyčajne združenie
Expertka úradu na zemepisné označenia Janka Oravcová spresnila, že žiadosť o Chránené označenie pôvodu zvyčajne podávajú združenia, spolky, alebo rôzne regionálne organizácie.
Predmet ochrany sa musí aktuálne vyrábať, nemôže ísť napríklad o nejaký historický výrobok, ktorý chce niekto po rokoch „oživiť“. Musí mať dlhoročnú tradíciu výroby, avšak minimálne číslo, koľko rokov, nie je presne určené. Samozrejme stanovený je presný postup výroby, skladba surovín a materiálov.
Za istých okolností môže o registráciu požiadať aj jednotlivec. Príkladom je Tekovský salámový syr, pri ktorom o chránené označenie pôvodu požiadala Levická mliekáreň, teda jedna firma. „Avšak, ak by na danom území podľa stanoveného postupu začal tento syr vyrábať iný výrobca, všetci to musia rešpektovať, bude mať na to právo,“ spresnila Janka Oravcová.
Chránené zemepisné označenie (CHZO)
Chráni výrobky, ktorých aspoň jedna etapa výroby musí prebiehať na danom území, avšak suroviny môžu pochádzať aj z iného územia. Príkladom je Spišská borovička. Borievky možno bez problémov zozbierať aj na Šariši, avšak len Spišiaci na Spiši vedia pripraviť nápoj tak, aby mal tú pravú osobitú chuť.
Janka Oravcová to vysvetľuje ešte hlbšie: „Výrobok sa môže spájať s daným územím aj dobrou povesťou, tradíciou, alebo vlastnosťou, ktoré získava v tej jednej etape uskutočňovanej na danom území. To sú napríklad Liptovské droby. Tie možno vyrobiť kdekoľvek, ale spájajú sa práve s územím Liptova, ktorý bol v minulosti známou zemiakárskou oblasťou a vynaliezavosťou chudobnejších ľudí, ktorí nahradili jaternicovú zložku zložkou zemiakovou.“
Dáva teda zmysel, že zemiaky na Liptovské droby môžu pochádzať odkiaľkoľvek, lebo chránené je know-how výrobcov a tradícia. Ďalšími takýmito príkladmi CHZO u nás je aj Hrušovský lepník, Zázrivský korbáčik, či Skalický trdelník.
Zaručená tradičná špecialita
Opisuje špecifický výrobok, alebo potravinu, ktorá je výsledkom tradičného postupu výroby. Na získanie registrácie je potrebná najmenej 30-ročná výroba, ak sa dodží postup, výrobky sa môžu vyrábať a predávať pod chráneným názvom aj na inom území. Vidíte? To je už presným číslom stanovená doba, ako dlho sa musí výrobok vyrábať.
Príkladom pre lepšie pochopenie sú Bratislavské rožky, či Spišské párky. Užijete si chuť aj tých, ktoré vyrobili v Rimavskej Sobote, alebo Humennom, ak tam dodžia výrobný postup a receptúru.
Logá
Všetky tri označenia majú svoje logo, platia v celej EÚ. Výrobky potom s logom tieto chránené produkty označujú, aby ich spotrebiteľ mohol rýchlo a ľahko identifikovať.
Úrad pre CHOP a CHZO používa a udeľuje ešte dve špeciálne logá pre výrobky, ktoré pochádzajú zo Slovenskej republiky. Oproti spomenutým trom sú bielo – modro – červené a obsahujú štátny znak SR.
Dve fázy hodnotenia
Registrácia CHOP a CHZO má dve fázy.
- Prvá
Overovanie, hodnotenie a námietkové konanie prebieha na národnej úrovni, určené len pre výrobcov, alebo osoby zo Slovenska. - Druhá
V druhej fáze označenie schvaľuje Európska komisia. V nej môžu namietať len subjekty z iných krajín EÚ. V tejto fáze občas vzniknú spory. Príklad: v národnom hodnotení slovenská časť vínnej oblasti Tokaj obstála bez problémov, v druhej fáze namietali Maďari. Spor sa ťahal niekoľko rokov.
Dve skupiny produktov
Zemepisným označením sa chránia dve skupiny produktov:
Prvá skupina:
- Poľnohospodárske výrobky a potraviny
- Víno
- Liehoviny
Druhá:
- Minerálne vody
- Remeselné výrobky
Výrobky prvej skupiny sa chránia na úrovni EÚ, druhé na národnej. To sa zmení v roku 2026, keď aj „minerálky“ a výtvory remeselníkov bude chrániť EÚ.
Kto kontroluje?
Pri chránených výrobkoch – potravinách zloženie a výrobné postupy kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, pri remeselných výrobkoch sa čaká na určenie zodpovedného orgánu. Dnes sú to v praxi najmä remeselné cechy, regionálne a stavovské združenia, ktoré si chránené označenie dali registrovať.
Regionálny produkt
Poslednou kockou do skladačky foriem ochrany je Regionálny produkt. Ide najmä o marketingový nástroj, ktorý upozorňuje na kvalitu výrobku daného regiónu a týmto označením príslušnosti k nemu chce podporiť jeho predaj.
Žiadosť o zápis ochrannej známky, teda aj možnosti vytvoriť logo a samotnú značku regionálneho produktu na Úrad priemyselného vlastníctva podávajú väčšinou slovenské OOCR a MAS. Tie neskôr aj schválenú chránenú značku regionálneho produktu spravujú, propagujú, udeľujú právo ju používať.
Symbol regionálneho produktu má jednotný dizajnový základ, ako vidno na mapke, obľube sa zatiaľ teší v južnej a západnej časti Slovenska.
Čo hovoria ľudia z praxe?
Hádam sme vás toľkou teóriu neunavili 🙂 Poďme teraz k sľúbeným vyjadreniam ľudí zo života a praxe.
Iveta Smileková z Detvy hovorí, že na svoje výšivky pridáva viac štítkov. Či už je tu predstavený štítok zemepisného označenia, alebo tiež spomenutá značka regionálneho produktu. Jeden štítok podporuje druhý.
„Zákazníci na štítky veľmi reagujú, pozerajú si ich,“ hovorí Iveta. Podľa nej majú veľký zmysel. Vôbec nevadí, že je ich viac, práve naopak. „Výrobku dávajú v očiach zákazníkov punc kvality, vedomosť, že ide o niečo špeciálne osobité, kvalitné. Ľudia tieto kartičky a označenia pozorne čítajú.“
Prichádzajú ľudia
Podobné skúsenosti vyjadruje predseda združenia Bačova cesta Ľudovít Urbanovský. Združenie sa chráneným označením pôvodu Liptovská bryndza snaží odlíšiť 100%-nú nepasterizovanú bryndzu z ovčieho mlieka od oviec, chovaných výlučne na Liptove, od inej bryndze. Napríklad aj tej, ktorá nesie názov Liptov, avšak je pripravovaná z časti aj z kravského mlieka.
Väčší záujem prísť, ochota zaplatiť viac
Urbanovský hovorí, že aj vďaka označeniu CHOP ľudia začínajú tieto rozdiely medzi rôznou bryndzou lepšie chápať. „To má za následok, že chodia na rôzne sezónne podujatia na naše salaše, prídu aj vo väčšom počte,“ hovorí. Rovnako podľa neho však stúpa záujem a dopyt o takto s CHOP odlíšenú a označenú bryndzu. Salaš si podľa neho tak za ňu môže vypýtať vyššiu cenu.
Netýka sa to len bryndze, rovnakú skúsenosť potvrdili všetci účastníci panelovej debaty.
Nielen komerčné dôvody
Zaujímavé postrehy predstavil Ladislav Hedvigi zo združenia Kyjatické hračky, ktorý hovorí o tom, že za snahou získať CHOP nemusia stáť vždy len komerčné ciele. „Nám išlo o zachovanie tradície, chránené označenie pomáha zvýrazniť špecifické postupy pri výrobe a znaky kyjatických hračiek.“ Remeselníkom takto CHOP pomáha vyjadriť aj to, že nejde len o hocijaké vyrezávanie drevených hračiek nejakou partiou nadšencov, ale o hračky, za ktorými stojí expertne zdokumentovaný a preverený postup odborníkmi, história, odborne doložená tradícia výroby. To všetko napokon aj hračkám zvýrazňuje spomínaný punc kvality a výnimočnosti.
Brhlovské podlievané buchty letia do sveta
Zaujímavé bolo aj rozprávanie Adriany Sztankóovej, z ktorého sme už niečo na začiatku textu načrtli. Hoci proces udelenia CHZO pre Brhlovské podlievané buchty ešte prebieha, silu značky si už uvedomujú teraz.
Povesť o chuti buchiet sa šíri z úst do úst. Ľudia vo väčšom počte prichádzajú do Brhloviec, žiadajú buchty aj na veľké podujatia, ako sú svadby a iné rodinné slávnosti. Vyhrali súťaž reťazca Yeme, boli pozvané do TV šou Veľkou lyžicou TV Markíza. Majú osobitú chuť, postup a miesto výroby, pracovníci úradu preto navrhli Adriane registráciu CHZO.
Ak budú so štítkom a s logom
„Už teraz viem, že popri tom, čo som spomenula, buchtám to zvýši povedomie o ich kvalite, a v konečnom dôsledku aj dopyt,“ povedala Sztankóová. Tá spolu s ďalšími ľuďmi cez združenie Nostra Heredita pomáhala primárne propagovať unikátne skalné obydlia v Brhlovciach, teraz sa k nim pridáva ďalší fenomén, buchty. Tak to väčšinou býva, synergický efekt, 1+1 sú 3. Jedno podporí druhé.
Nechcú ju pustiť do dôchodku
Všetci účastníci debaty viackrát ocenili prístup a spôsob práce úradu, keď jeho pracovníci a pracovníčky vždy pomôžu, sú aktívni aj v teréne. Najemotívnejšie toto poďakovanie azda zdôraznil Ľudovít Urbanovský, keď úrad s metaforickým odľahčením vyzval, aby expertku na zemepisnú ochranu Janku Oravcovú nepustili na dôchodok.
Čo si zobrať z týchto informácií? Každý sa možno sústredí na niečo iné. Nás napadli otázky typu, či by náš Tatranský med – vzhľadom na to, že čo sa týka rôznorodosti rastlinných druhov, má azda najbohatší kvetový základ, a je teda vskutku výnimočný – stálo chrániť aj týmto názvom? Čo ďalšie výrobky regionálneho charakteru na území MAS? Tatranský nábytok z Mengusoviec, bryndza z Liptovskej Tepličky? Uvidíme, možno sa čoskoro dočkáme nejakej novej „tatranskej“ registrácie.