Projektová manažérka Barbora Triznová rozpráva o práci v našej MAS Pro Tatry. Z čoho pozostávala, čo v nej bolo ľahké, čo naopak náročné, podnetné a zaujímavé? Aké zážitky si odnáša z troch rokov v kancelárii v Tatranskej Lomnici?
Poslanie Miestnych akčných skupín (MAS) v krajinách EU poznáte z našich dokumentov, či komunikácie. MAS vyhlasujú regionálne eurofondové výzvy. Cez svojich členov spájajú verejný (obce), súkromný (podnikatelia) a občiansky (združenia) sektor dokopy tak, aby spolu cez nové projekty a investície rozvíjali svoje regióny.
Zdá sa nám ale zaujímavé ponúknuť vám aj pohľad zo zákulisia. Čo to všetko znamená a zahŕňa pracovať pre našu MAS Pro Tatry na pozícii projektového manažéra?
Barbora pristala na krátky rozhovor. Požiadali sme ju oň aj pri príležitosti jej odchodu na iné pôsobisko. Dôvodom bolo sťahovanie do inej časti krajiny. Hovorí, že ak by nezmenila bydlisko, v MAS by pracovať určite ostala 🙂
Čomu si sa ako pracovníčka kancelárie venovala najviac? Čo je náplň práce projektového manažéra v slovenskej MAS?
Išlo najmä o spracovávanie eurofondových výziev z programov IROP a PRV, následne riadenie celého toho procesu od prijatia žiadostí o nenávratný finančný príspevok cez ich hodnotenie, zasielanie týchto žiadostí na doplnenie, ich vyhodnocovanie až po samostatné uzatváranie zmlúv s úspešnými žiadateľmi o dotácie a procesovanie následnej implementácie úspešných projektov.
Dajú sa tieto body rozmeniť ďalej na drobné? Viem, že pri týchto úlohách treba aj veľa komunikovať s ľuďmi?
Áno, podstatnou súčasťou práce v MAS je aj konzultačná činnosť. Cez telefón, osobne, emailom sme sa snažili zodpovedať rôzne otázky žiadateľov o dotácie k jednotlivým výzvam.
Viem, že nie všetko sa v MAS robí z kancelárie. Chodí sa aj do terénu? Za akým účelom?
Tých výjazdov bolo viac. Jednak kvôli, takpovediac, sieťovaniu MAS, keď sme sa pracovníci jednotlivých MAS spolu stretávali, aby sme si vymieňali podnety, skúsenosti, radili sa, ako sa popasovať s konkrétnymi problémami, vyriešiť rôzne administratívne rébusy.
Čoho sa ešte týkali výjazdy?
Rôznych školení a seminárov, aj keď časť z nich sa koná online, a …
…a?
A potom ciest za úspešnými realizovanými projektami priamo na miesto ich realizácie.
Aký je zmysel týchto výjazdov?
Po realizácii projektu sa zasielajú žiadosti o platbu. K tomu sú potrebné monitorovacie správy a podobné záležitosti. Pred vyplatením nenávratného finančného príspevku je preto nevyhnutné sa osobne pozrieť, či bol projekt, jednoducho povedané, realizovaný tak, ako mal byť.
To znie zaujímavo. Uvedieš príklad, čo si napríklad overovala?
Ide tu o finančnú kontrolu na mieste, či je všetko správne administratívne a finančne, ale potom napríklad s metrom v ruke som mala možnosť zmerať šírku cyklotrasy, jej dĺžku, pozrieť sa na autobusovú zastávku, či obsahuje všetky označené prvky, ktoré definuje projekt. Inak povedané, kontroluje sa, či sa realizovalo všetko, čo sa malo, a spôsobom, ako bolo dohodnuté v zmluve a v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou.
Takže si sa niekedy cítila aj ako stavbárka?
(smiech …) Tak trochu áno, otvorili sme projektovú dokumentáciu od architekta a aj na základe nej priamo na mieste sme kontrolovali, či má realizovaná stavba všetko, čo má mať v definovaných rozmeroch, veličinách a prvkoch.
Asi to bude trocha navádzacia otázka, ale spýtam sa. Sú tieto výjazdy do terénu oživením a osviežením kancelárskej „papierovej“ roboty?
Po tých mesiacoch, strávených s papiermi bolo zaujímavé a potešujúce vidieť ten projekt už nielen na papieri, ale takto „naozaj“ zblízka. Napĺňalo ma to dobrým pocitom vidieť, že tie veci už reálne fungujú, napĺňajú stanovené ciele, ako aj merateľné ukazovatele a zlepšujú konkrétnym spôsobom ľuďom život a tí ich môžu využívať. Boli to príjemné stretnutia a výjazdy.
Ktoré z činností tejto práce boli pre teba najobľúbenejšie, najťažšie a najdôležitejšie?
Najobľúbenejšie? Práve tá záverečná fáza, to, takpovediac, strihanie pásky, keď som videla po množstve papierov, zaslaných mailov a telefonátov niekde už ten hmatateľný výsledok.
Najťažšie?
Sledovanie viacerých ukazovateľov, vstupujúcich do procesu hodnotenia, rôzne prepočty, kontrola žiadostí a ich povinných príloh, s tým súvisiaca aj kontrola verejných obstarávaní. To boli veci, ktoré sme sa mnohé museli za pochodu učiť, konzultovať s riadiacim orgánom (inštitúcia, ktorá riadi dané eurofondové programy, v prípade MAS Poľnohospodárska platobná agentúra z rezortu ministerstva pôdohospodárstva a ministerstvo MIRRI).
A najdôležitejšie?
Ten samotný začiatok, bez ktorého by nebol ani výsledok realizácie, teda koniec. To znamená na samom počiatku dobre a zrozumiteľne nastaviť znenie danej výzvy tak, aby v nej boli pokryté projektové zámery od A po Z, teda všetky želané možnosti, na aké druhy zámerov môžu žiadatelia dotácie využiť. Aby ideové ciele, myšlienky, zámery MAS boli vyjadrené aj administratívne, aby to bolo koncepčne správne a aby boli všetky zámery uskutočniteľné a teda reálne.
Priznám sa, tento pohľad na vec počujem prvýkrát, ale znie veľmi logicky, …
Keby sme sa niekde už na začiatku vo výzve pomýlili, v neskoršom procese by sa to ukázalo. Aj tým, že by mohla byť ohrozená realizácia projektov.
Spomínala si potrebu učiť sa. Je niečo také, čo si odnesieš aj do ďalšieho profesionálneho života, alebo išlo o špecifické veci využiteľné len v MAS?
Samozrejme, mnohé využijem v budúcnosti. Táto práca mi veľa dala, aj odborne, aj z hľadiska tvorivosti. Je neoceniteľné môcť vidieť ten proces z druhej strany, teda nie, keď ty podávaš projekt a žiadaš o dotácie, ale keď tvoríš znenia výziev a riadiš ten proces.
Prečo?
Teraz lepšie viem, na čo sa sústrediť, čo s čím súvisí, čo má akú logiku. Viem tieto veci teraz lepšie zhodnotiť, viem, že celý proces od podania žiadosti musí byť dobrý, dômyselný a bez chýb v samom zárodku na začiatku.
Myslíš tým to, že keby si išla teraz pomáhať s podávaním žiadostí, tá skúsenosť „na druhej strane“ ti pomôže aj pri tom?
Áno, bezpochyby. Práca v MAS ťa určite naučí ísť do detailov, kontrolovať a čítať texty výziev a príloh s patričným porozumením.. Lebo ak pri podávaní žiadostí zanedbáš tie detaily, opomenieš nejakú prílohu, nepozrieš si ju, alebo ju nesprávne pochopíš, objavia sa chyby.
Spomenieš si na nejaký silný emotívny, alebo vtipný zážitok z tejto práce?
Takých jednotlivých by bolo iste viac, ja by som sa ale najradšej podelila s mojím celkovým dobrým pocitom, ako sme si ako pracovníci MAS spolu ľudsky sadli, ako vďaka tomu prebiehal náš bežný pracovný deň, či už to bola spolupráca s manažérom kancelárie Lacom Sisákom, Dankou Ferkovou, či Jankou Budzákovou.
Z čoho konkrétne pramenia tie dobré spomienky?
Nie v každej práci je to bežná vec, takáto ľudská tímová súhra, vzájomne veľmi blízke mentálne nastavenie a konsenzus. Možno na niektoré pracoviská niekto príde, odrobí si len to svoje nevyhnutné a necíti sa tam až tak dobre. My v MAS sme ale mali jasne zadefinované naše ciele. To nás akosi hnalo doviesť tú robotu dokonca, brali sme to vážne, na konci sme videli tie plánované realizácie projektov, to, ako zmenia obce, územia členov MAS, život ľudí tam.
Mnohí ľudia pri odchode z nejakej práce zažívajú pocit šťastia. Vyzerá, že toto asi nie je tvoj prípad?
Ak by som sa kvôli rodinným dôvodom nesťahovala do Prešova, určite by som v MAS chcela ostať. Prežila som v nej krásne časy.
Ak do MAS nastúpi niekto nový, koľko času mu zaberie naučiť sa všetko, čo treba?
Ťažká otázka. Veľmi záleží, aké skúsenosti ten človek už z riadenia projektov a eurofondov má. Ak by ich mal povedzme úplne nulové, bolo by to ťažké pre neho, aj pre kolegov.
Ak teda niekto pracoval ako čašník, neodporúčaš mu takúto náhlu kariérnu zmenu práce cez MAS?
Pri riadení projektov, spojených s fondovým financovaním ide o veľmi špecifické veci. Napríklad aj účtovníčky, ktoré pracujú s číslami, majú problém niektoré procesy len tak na prvýkrát rýchlo pochopiť.
Ty si teda pred nástupom do MAS mala skúsenosti s riadením projektov a eurofondov?
Áno, šlo aj o jednu z podmienok prijatia. Bez nich by to išlo asi ťažšie. Nejde len o tú technickú stránku veci, ako prácu s ITMS systémom, tie veci sa dajú naučiť. Ide skôr o to hlbšie pochopenie chodu, vzájomných súvislostí a následnosti tých všetkých krokov. To vyžaduje robiť s projektami nejaký čas, aby človek vedel, prečo sa niečo robí práve tak, alebo onak. Lebo projekty sú živý organizmus, treba ich vedieť plánovať, niektoré procesy kombinovať, správne odhadnúť a riešiť.
Čo je na myšlienke MAS podľa teba dobré a čo by sa dalo zlepšiť?
Páči sa mi tá základná idea MAS, ktorá hovorí o tom, že v krajine máme rôzne regióny a každý z nich je trocha iný, špecifický, má iné potreby, iné ciele, na ktoré sa potrebuje prioritne sústrediť. Preto je dobré riadiť eurofondové výzvy a projekty takto lokálne, lebo MAS lepšie pozná plusy a mínusy svojho územia, to, čo najviac treba zlepšiť, ako keby sa nakreslil nejaký jednotný program centrálne pre celú krajinu.
Čo sa dá ešte na fungovaní MAS zlepšiť?
Samotný proces riadenia projektov je stále náročný. Dal by sa zvládnuť ľahšie, ak by sa administratívne zjednodušil a tak aj časovo zefektívnil. Tak by nedochádzalo napríklad k časovým prestojom, pri ktorých okrem iného hrozí aj vypršanie rôznych povoľovacích dokumentov, viažucich sa na konkrétny projekt. A nehovorím o nesmiernej finančnej záťaži pri projektoch, ktoré dávno presiahli svoj naplánovaný harmonogram aktivít.
Mala si možnosť spoznať aj zahraničné MAS. Čo si odnášaš z týchto stretnutí?
V našom prípade to boli stretnutia s poľskými a estónskymi MAS a musím povedať, že boli veľmi inšpirujúce. Aj keď nám tým pádom prišlo aj trocha smutno vidieť, že ako veľmi by to mohlo fungovať lepšie aj u nás.
Čo máš na mysli?
Počet a rýchlosť realizácie projektov. Ak má Estónsko 1,5 milióna obyvateľov a má 10 x viac realizovaných projektov ako my, hovorí to niečo.
Čím to je?
U nás MAS akoby zatiaľ neboli brané až tak vážne ako tam, nemáme taký priestor, podporu a v niektorých ohľadoch ani kompetencie. Vidíš to už len na počte pracovníkov. MAS Pro Tatry je jedna z najväčších MAS v krajine, stálych zamestnancov kancelárie má však len dvoch. V Estónsku a Poľsku je to rádovo viac zamestnancov, majú aj väčšie rozpočty na chod. Hádam sa to aj u nás postupne posunie podobným smerom.
Stačilo by skopírovať ich metodiku?
Určite to je jedna z ciest, zavádzať niečo, čo funguje inde.
V akej oblasti teraz po odchode z Tatier pôsobíš?
Ostávam pri manažovaní projektov, avšak okrem eurofondov som sa posunula prioritne do oblasti vzdelávania.
Tak Ti želáme všetko dobré! Nech sa Ti v novom meste a práci darí!
Ďakujem 🙂