Ak by sme chceli v Taliansku nájsť MAS typologicky podobnú tej našej, vyhráva GAL Valle d’Aosta. Čo všetko sme v Alpách videli, zistili a naučili sa? Dozviete sa v článku.
Tých podobností s MAS Valle d’Aosta je vskutku viacero. Tak ako na území našej MAS leží najvyšší bod krajiny Gerlach, v Aoste nájdete Mont Blanc. Ten je dokonca najvyšší štít Európy. Aj regiónu Aosta dominuje horský cestovný ruch so zjazdovkami a letnými atrakciami.
Tiež hraničné pohorie
Tak ako Tatry sú hraničné pohorie dvoch krajín Poľska a Slovenska, na druhej strane Mont Blancu nachádzame Francúzsko so známym rušným strediskom Chamonix. Pokračujúc v analógii, pre nás je ním mestečko Zakopané, s ktorým máme záujem byť aj dopravne dobre spojení. Obom územiam dominujú vidiecke oblasti a dedinky. Aj pre tieto podobnosti, ale nie len, bola návšteva tejto MAS pre nás veľmi zaujímavá a užitočná.
Územie MAS Valle d’Aosta je totožné s územím rovnomenného talianskeho autonómneho regiónu. Po slovensky jednoducho Údolie Aosty. Ako naznačujú názvy dediniek, niekedy tu dominovala francúzština, dnes už ale väčšina miestnych hovorí po taliansky.
Gruppo di azione locale
Miestnu akčnú skupinu Taliani nazývajú GAL – Gruppo di azione locale. MAS Valle d’Aosta financuje svoje výzvy takmer výlučne z Programu rozvoja vidieka. Podobne, ako to čaká onedlho našu MAS, keď sa postupne rozlúčime s programom IROP.
Vo svojich výzvach maskári z Aosty najviac podporujú cestovný ruch, marketing regionálnych značiek a obnovu historických stavieb. Práve v jednej takto zrekonštruovanej budove z dávnych čias sme s kolegami z Aosty mali rokovanie! Viacero projektov z výziev MAS financovalo aj výstavbu športových a turistických zariadení.
Inšpiratívne projekty
Ak si myslíte, že by vás realizované projekty alpskej MAS z Talianska vedeli inšpirovať, nájdete ich v sekcii Scopri i progetti (objavte projekty) na ich webovej stránke. Tá je len v taliančine, avšak Google translate, ako sme si všimli, ju veľmi dobre prekladá aj do slovenčiny.
Ak sa vám nechce klikať, na konci tohto článku nájdete výber príkladov tých najzaujímavejších projektov z kuchyne MAS z Aosty. Aj táto ukážka jasne hovorí, že sledovať činnosť MAS v zahraničí a komunikovať s nimi sa oplatí.
Tiež ich spomaľuje byrokracia
Do Talianska sa v strede septembra za našu MAS vybral náš predseda Peter Duda a členovia alebo zástupcovia členov MAS, Gabriel Jamnický, Eugen Knotek z mestského úradu Vysoké Tatry, starosta Štrby Michal Sýkora a starosta Liptovskej Tepličky Slavomír Kopáč, zástupca obce Mlynčeky Ing. Pavla Bekeša, zástupca obce Nová Lesná Ing. Juraj Chovaňák a Štefan Bieľak za obec Štrba.
Čo nás prekvapilo, a možno aj neprekvapilo, je, že aj talianska MAS obdobne ako my zápasí s administratívnou náročnosťou pri spracovávaní a vyhodnocovaní žiadostí o dotácie. „Predseda MAS Alessandro Giovenzi nám jasne povedal, že projekty, čo sa týka času, od podania žiadosti po realizáciu idú veľmi pomaly, dlho sa čaká, nie je to vôbec ľahké,“ hovorí predseda našej MAS Peter Duda. Aj pri predsedoch MAS sme našli medzi nami ďalšiu podobnosť. Tak ako Peter Duda je starostom jednej z členských obcí, Alessandro stojí na čele malebnej alpskej dedinky Verrés.
Dobre na Pobaltí a v Česku
„Vyzerá to tak, že dobre nastavené procesy, to znamená rýchly a ľahký priebeh od podania žiadosti po realizáciu projektu MAS, zažívajú v pobaltských krajinách a Česku, čiastočne v Poľsku,“ pokračuje Peter Duda. Výhodou českých MAS sú i širšie možnosti vybrať si predmet projektu. Kritériá sú nastavené veľkoryso, obec sa môže pustiť práve do toho, čo v danej chvíli najviac potrebuje. „U nás budeme všetci stavať autobusové zastávky, lebo taká je výzva, hoci na zozname priorít máme napísané na prvých miestach niečo iné,“ nechal sa na nedávnej porade MAS počuť starosta Gerlachova Ján Hroboň.
Ťažkosti ich neodradia
Napriek týmto ťažkostiam, ako vidno na počte a kvalite realizovaných projektov, vyzerá to tak, že Taliani sa problémami vôbec nedajú odradiť a idú si za svojim. Dúfame, že aj v tomto sme s talianskou MAS podobní 🙂 „Je to ale logické, európske peniaze na podporu vidieka cez MAS sú jednou z mála možností, ak často nie jedinou, ako môžu obce v oboch krajinách získať dotácie,“ vysvetľuje Peter Duda. Dotácie sú grantové peniaze, ktoré netreba vracať.
Putovanie za tunelmi
Zástupcovia našej MAS sa cesty zúčastnili spolu s členmi Regionálnej priemyselnej komory Prešov, ktorá je súčasťou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Tretia v poradí
„Dokonca ide o našu tretiu spoločnú cestu do Álp. Ich hlavným cieľom je návšteva významných alpských tunelov,“ prezrádza Peter Duda. Teraz už vieme, že výber Aosty naozaj nebol náhodný. Spojili sme návštevu MAS z podobného územia s inou aktivitou priemyselnej komory z nášho kraja. Tou aktivitou je získavanie informácií o stavbách a dopadoch prevádzky veľkých horských tunelov na región. Tatrancov a Prešovčanov tentoraz zaujímal známy 11,6 kilometrový tunel popod Mont Blanc, ktorý vychádza z talianskej dedinky Courmayer v Regióne Aosta do francúzskeho Chamonix v Savojských Alpách.
Aktívny Lomničan Hrobák
Prečo takýto záujem o alpské tunely?
Podredseda Prešovskej regionálnej komory SOPK Jozef Hrobák, inak rodák z Veľkej Lomnice, dlhodobo presadzuje myšlienku stavby tunela popod Tatry, ktorý by spojil ich slovenskú a poľskú časť.
Zaujíma nás úžitok
„My na týchto cestách zisťujeme rôzne aspekty fungovania tunelov. Ako sa im napríklad podarilo presvedčiť verejnú mienku pre ich stavbu, ako vlády štátov, aby ich financovali a najmä, aspoň mňa osobne to zaujíma azda najviac, aké výsledky regiónu, obciam, komunite prevádzka týchto tunelov prináša,“ hovorí Peter Duda. V jeho vysvetlení je skrytá aj odpoveď na otázku, prečo práve zástupcov obcí spod Tatier si priemyselná komora volá na svoje cesty. Prípadná stavba tunela by život územia našej MAS ovplyvnila významne. O tom niet pochýb.
150 miliónov za rok
Podľa predsedu Dudu potenciál úžitku, ktorý vie takýto tunel popod hory spájajúci dve krajiny priniesť, je obrovský. V dlhodobej perspektíve posúva rozvoj regiónov a pomáha ich ekonomike. „Nejde len o mýto a inkasované tranzitné poplatky, hoci aj tie sú zaujímavé,“ argumentuje. Napríklad tunel popod Mont Blanc dosahuje ročné tržby okolo 150 miliónov eur.
Turisti a práca
Ešte lákavejšími výhodami sú podľa Dudu dlhodobejšie dôsledky prevádzky tunelov. Posilňuje sa a skvalitňuje cestovný ruch, ako sme videli v Aoste. Ľudia sa môžu „na druhú stranu“ dostať ľahšie aj za prácou. Duda je presvedčený, že tunel popod Tatry by nám priniesol podobné benefity ako tie v Alpách. „Poliakov je 34 miliónov, takmer všetci chodia do Tatier. Tunel by ich priblížil k nám,“ hovorí. Či tu hovoríme o tuneli popod Tatry len pre električky, alebo aj autá, ešte vôbec nie je stanovené, tak ako ani jeho presná trasa. „Treba povedať, že prípadná stavba je otázkou ďalekej budúcnosti, tieto aktivity ako táto návšteva, analýzy zámeru, projektovanie variantov, iniciatíva komory, komunikácia s verejnosťou, sú už ale potrebné teraz,“ spresňuje.
Prvý bol ten najdlhší v Európe
Ako súčasť tejto pracovnej skupiny Peter Duda v roku 2017 navštívil ako prvý Gotthardský tunel, spájajúci Švajčiarsko a Taliansko popod Alpy. Jeho dĺžka 57 km je ohromujúca. „Tým, že návesy kamiónov ním prepravujú vlakom, veľmi šetria prírodu,“ hovorí jeden z hlavných poznatkov tejto cesty Peter Duda. Švajčiari si medzi dilemou zamedziť tranzitu kamiónov cez ich krajinu, alebo nechať ich znečisťovať ovzdušie, vybrali tretiu možnosť. Niektoré návesy kamiónov po východe z tunela pokračujú po železnici aj ďalej, iné prevezme tam pripravený ťahač.
Druhá návšteva v Južnom Tirolsku
Druhý tunel, ktorí pracovná skupina navštívila v roku 2018, je Brenner Base Tunnel, vychádzajúci od rakúskeho Innsbrucku k talianskemu Vipitenu (mestečko u nás pod známejším nemeckým názvom Sterzing). „Pre nás bolo zaujímavé, že tunel je stále vo výstavbe, preto sme mohli získavať informácie aj z tejto fázy života tunela,“ hovorí Duda. Toho zaujalo napríklad to, že o jej priebehu a stave stavby obyvateľov detailne a pútavo informujú v na to zariadenom informačnom stredisku. „Tiež to tam nemali jednoduché, časť verejnosti museli presviedčať. Odmietali ho desiatky rokov, až začali stavať,“ dodáva. Tento nový brennerský tunel s 55 kilometrami bude tretí najdlhší na svete.
Unikátne múzeum dopravy
V súvislosti s tunelmi Duda odporúča navštíviť múzeum dopravy vo švajčiarskom mestečku Luzern. Názorne tam vidíte technológiu stavby tunelov, čo všetko tunel v prevádzke zahŕňa, ale aj súvislosti s inými druhmi dopravy. Ako sa môžu ideálne a najlepším možným spôsobom dopĺňať.
Veľa fotí, potom niečo aplikuje
Peter Duda na takýchto návštevách neobmedzuje svoju pozornosť na jednu tému. „Všetko, čo vidím a ma zaujme, si fotím. Načo niečo, čo už funguje, vymýšľať, ak je to už známe a odskúšané,“ pýta sa. Zaujímavé je, že mnohé veci, ktoré fotil pri prvej spomínanej návšteve Álp, sa už nachádzajú v jeho obci. Vo Švajčiarsku ho zaujali podzemné veľko-objemné kontajnery, ktoré šetria miesto vo verejnom priestore. Dnes už ich vidíte na Železničnej ulici vo Veľkej Lomnici. Na ceste za tunelmi na zastávke v Slovinsku videl hotel pre hmyz. Podobný už stojí pred veľkolomnickou škôlkou.
Ešte viac kvetov
Aj teraz v Aoste si fotil záhony kvetov na uliciach Courmayera a Chamonix. Keď prechádzate Veľkou Lomnicou, podobné kvetinové diela tiež vidíte popri chodníkoch a v parkoch. Príklady dobrej praxe videné naživo, tento raz v Alpách, podľa Dudu človeku pomôžu pochopiť dôležité súvislosti. „Že aj tie kvety veľmi priťahujú tú skupinu turistov, ktorá netrávi väčšinu dovolenky s lanom na štítoch, ale skôr v dedinke. Práve tí tam nechajú najviac peňazí,“ hovorí jeden príklad za všetky.
Cyklotrasy a parkoviská
Z takýchto postrehov ho na ceste do Álp zaujala napríklad jednoduchá tvorba cyklotrás. „Keď často netreba stavať novú cestu a tým brať obci ďalšiu zeleň, stačí len zábradlím oddeliť existujúcu komunikáciu,“ opisuje jedno z riešení. Zaujal ho tiež výrazný alpský trend umiestňovania parkovísk do podzemia. „Stavajú ich tak, že na povrchu ich prítomnosť ani nezbadáte. Povrch zatrávnia, alebo tam umiestnia nejaký funkčný objekt.
Potvrdenie toho, čo už sme tušili
Kolegom z MAS na fotografiách ukázal aj nastavenie strechy budovy, ktorá svojím tvarom zmierňuje prúdenie vetra a tak proti nemu zvyšuje aj odolnosť. Petra Dudu zaujala aj odvaha a dôslednosť alpských dedín pri odkláňaní hlavných mimo zastavané časti. „Hoci potom treba robiť silnejší marketing, aby ste turistov k sebe prilákali, bez hustej tranzitnej premávky sa budú cítiť lepšie aj návštevníci, aj domáci obyvatelia,“ hovorí. Aj táto alpská reália dorazí do Veľkej Lomnice. V budúcnosti cestou do Kežmarku, alebo Tatranskej Lomnice budeme jej centrum obchádzať.
Dá sa to
Peter Duda nevypína fotoaparát ani v lietadle, pri pristávaní si fotí aj letecké pohľady. V Taliansku ho zaujalo, že tam nemajú problém stavať priemyselné budovy v blízkosti obytných domov. „Ak sa to urobí dobre, takéto spolužitie je možné. Aj Covid nás naučil, že nemožno sa orientovať len na turizmus. Naopak, diverzifikácia aktivít môže byť kľúčová.“ S ďalšími Petrovými postrehmi z cesty by sa dalo pokračovať. Príkladmi sme chceli ukázať, že dobre naplánované a realizované výjazdy môžu mať pre obyvateľov našich dediniek reálny význam.
Príloha
Ako sme sľúbili na začiatku, pripájame príklady projektov z dielne MAS Valle d’Aosta.
Nová značka syra
Vďaka výzvam MAS Taliani obnovili tradičný sobotný trh, zrodila sa úplne nová značka regionálneho syra Estrema d’Alpeggio Fontina DOP, založili turistický program „Bicykel a jedlo,“ ďalší turistický balíček pre ľudí z mesta, plný aktivít v prírodnej rezervácii Mars. Tri projekty sa týkali podpory propagácie ďalšieho miestneho syru.
Znovuzrodenie kamenných budov
Peniaze z MAS pomohli obnoviť viac ako desiatku historických budov a alpských kamenných mostov. Niekedy ani netreba rekonštruovať. Len také osvetlenie stredovekého hradu (Saint- Denis) mestu prináša pozitívnu zmenu.
Ľadová telocvičňa
Podnetná pre nás môže byť aj stavba športovej lezeckej telocvične, ľadovej telocvične na lezenie v ľade, tematického parku pre deti, či označkovanie výletnej trasy popri viniciach. Tie síce u nás zatiaľ nemáme, ale i tak nás veľmi zaujala 🙂
Infomácia:
Pracovnú cestu bolo možné uskutočniť vďaka finančným prostriedkom Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 v rámci projektu Animačné aktivity MAS Pro Tatry, o.z. ako aj na základe ponuky a následného organizačného zabezpečenia Prešovskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), OZ Pre Mesto a ich kontaktom s príslušnými talianskymi samosprávami a talianskymi MAS (GAL).